Čo je tu vlastne skutočné? Máme svoje limity, svoje kódy a programy, kto nás nimi vlastne obmedzuje? Sme to my sami? Spoločnosť a systém ktorý spoluvytvárame? Sme to my čo sa riadime podľa schém, ktoré sú nám úplne cudzie, ale aj tak im podliehame, pretože im podlieha väčšina...(môže to znieť ako klišé...dnes už veľa vecí znie ako klišé), no všetci vieme, že je medzi nami jedna vec, ktorú nikto, nikto nemôže limitovať, nikto nemôže naprogramovať a nikto nám ju nemôže odoprieť...je to láska.. láska ku všetkému... Vraví sa, že hudba je jazykom a často krát výstižnejším a univerzálnejším, ktorý medzi nás vnáša porozumenie...jazykom, ktorý v nás prebúdza silu, ktorú v sebe všetci máme.